Kde sú začiatky vzniku urbárov a aké boli dôvody vzniku?
Slovo "urbár" pochádza z latinského slova urbarium, ktoré znamená "mestský".
Slovenské označenie tejto úradnej knihy je prevzaté z nemeckého Urbar alebo Urbar-Register, ktoré vzniklo zo stredohornonemeckého výrazu pre označenie výnosu z pozemkov.
Podľa obsahu je možné rozdeliť urbáre do dvoch základných skupín. Prvá časť urbárov obsahuje iba sumárny zoznam povinností poddaných pre každú dedinu či rychtu. Druhá skupina obsahuje súpisy konkrétnych poddaných podľa jednotlivých dedín s uvedením povinnej dávky. Medzi jednotlivými typmi existoval rad prechodov a urbár môže predstavovať aj spojenie oboch druhov. Každá poddanská usadlosť sa v urbári obvykle viedla samostatne a uvádzali sa k nej zmeny vo vlastníctve a povinnostiach. Tým sa z urbárov postupne vyvinuli dedinské pozemkové knihy.
Naopak výmera dominikálu sa v urbároch neuvádza. Bývajú tu síce tiež popisy vrchnostenských sídiel, kostolov, poplužných dvorov či panských hospodárskych budov, ale tieto zápisy neboli nevyhnutnou súčasťou urbárov. Výnimočne boli do urbárov zanesené odpisy listín a iných písomností, na základe ktorých sa dávky odvádzali.
Urbáre sa vytvárali pre jednotlivé panstvá a pri každej zmene majetkových pomerov sa obvykle zaobstaral nový urbár.
"Mať urbár" bolo v minulosti synonymom prežitia a prosperity. Statok potreboval pašu, seno, gazdovstvo drevo na stavby a palivo, prebytky dreva sa predávali a výnos slúžil na zakladanie podnikateľských aktivít. Urbársky spolok bol najvýznamnejší hospodársky subjekt obce a bol s ňou často stotožňovaný. Roky býval richtár aj predsedom urbáru. Či naopak? Dnes je situácia iná. Obyvatelia nechovajú žiadny dobytok (snáď až na pár odvážlivcov), nemajú čas na to, aby sa starali o les, ktorý zdedili, pasienky sú im nepotrebné ... V tejto situácii sa Urbársky spolok transformoval na spoločnosť, ktorá plní zákonom stanovené požiadavky na starostlivosť o lesné porasty a snaží sa čo najefektívnejšie zhodnotiť výnosy z dreva, nájomného za prenájom plôch a iných ziskových činností. Zisk a prípadnú stratu potom rozdeľuje úmerne majetkovým podielom tak, ako rozhodne Valné zhromaždenie. Áno, aj prípadnú stratu : Lesný hospodársky plán je majiteľ povinný dodržať aj ak je preň stratový. Také svojrázne hospodárenie dirigované štátnym záujmom. Na jednej strane pochopiteľný záujem o celospoločenské funkcie lesa, na druhej majiteľ, ktorý s vlastným majetkom nemôže podnikať, pretože je chránený zákonom. Je takmer raritou, ak niektorý z majiteľov dostane náhradu za majetkovú ujmu spôsobenú nemožnosťou nakladať s vlastným majetkom. Vedenie nášho spolku preto rozhodlo, že je nanajvýš vhodné investovať príjmy do iných podnikateľských aktivít, samozrejme, so zachovaním zákonnej povinnosti starostlivosti o les.